Už tradične som si pozrel online prenos z legendárneho hudobného festivalu Coachella. 🙂 Kto zabodoval tento rok?
Skoro som naň najskôr zabudol, našťastie máme sociálne siete. 🙂 V piatok som teda zasadol pred comp a sledoval, či aj tentokrát nenarazím na niečo zaujímavé…
PIATOK (13. 4. 2018)
Z piatkového programu ma najviac zaujímala St. Vincent, ale nechýbali ani ďalšie známe mená. Napríklad PVRIS. Sledujem ich už dávnejšie – niečo sa mi na nich páči, niečo nie. Kapela odohrala koncert energicky a ponúkala jeden tanečný rockový hit za druhým, no zistil som, že hoci je frontwoman Lynn Gunn šikovná muzikantka, niečo mi vadí na farbe jej hlasu, najmä keď ju počúvam dlhšie – jasné, že toto je čiste subjektívna záležitosť, ale nejako som si nemohol pomôcť…
Elohim, ďalšia žena s nástrojom, má svoju show vymyslenú ako “one woman project” – pultík s notebookom, klávesové nástroje, sample, dva mikrofóny a ide… Otázka je, či by jej na veľkom “stejdži” fungoval rovnaký koncept, keby tak dobre nevyzerala a netancovala.
Samozrejme, bol som zvedavý aj na chlapíka, čo si vraví The Weeknd. Spieval veľmi dobre a vizuálne bola show tiež zaujímavá (na pódiu mal svoju obrovskú bustu), ani to však nezabránilo pocitu nudy už po niekoľkých songoch. Asi som už na tento typ rádiových pesničiek príliš starý. 🙂
Nechcel som si nechať ujsť ani dve veľké mená na J – Jarre a Jamiroquai. Nesklamali, ale nemôžem ani povedať, že by som bol vo vytržení. Skladby Jeana-Michela vyznievajú pódiovo trochu fádne (absencia plnohodnotnej kapely) a Jay Kay, frontman Jamiroquai, mal už aj lepšiu spevácku formu.
Vrchol však nakoniec predsa prišiel – show Annie Clark aka St. Vincent bola totiž dokonalá. Táto žena mala všetko premyslené do najmenšieho detailu. Stále na sebe pracuje a hoci jej novú tvorbu mám menej rád ako tú predchádzajúcu, na pódiu sa z nej stáva rocková kráľovná. Provokatívny vizuálny koncept k novému albumu prerástol aj do koncertnej podoby a čo ma najviac potešilo – opäť začala hrávať s kompletnou skupinou. Postupne zazneli staré i nové hity – od Cheerleader až po Los Ageless. Myslím, že Pohoda sa má na čo tešiť…
SOBOTA (14. 4. 2018)
Sobotňajší streamový line-up bol pre mňa o dosť chudobnejší, ale poďme poporiadku.
Medzi prvými ma zaujali R&B duo CHLOE X HALLE, šikovné hudobníčky i speváčky, a hlavne spevák Børns, ktorého som už na Coachelle videl, ale tentoraz ma jeho vystúpenie nadchlo oveľa viac. Bolo veľmi príjemné a uvoľnené. Navyše, niektoré jeho piesne ako keby boli zložené práve pre takéto festivaly – spomeniem napr. Faded Heart či Electric Love.
Slušný set odpálila Dánka MØ, ktorú poznáme aj z našich končín. Tash Sultana pre zmenu predviedla, ako sa dá koncertovať aj bez kapely. Škoda, že niekedy to s tým vrstvením, loopovaním a naťahovaním jedného motívu preháňala…
Hip-hopový spevák a producent Blackbear ukázal výbornú živú kapelu s bubeníkom, za ktorého by sa nemusela hanbiť ani žiadna metalová banda. 🙂 Energiou sršali aj HAIM, teda sestry Haimové. Ich repertoár ma však veľmi neoslovuje. David Byrne (ex-Talking Heads) predviedol niečo ako tanečno-divadelné predstavenie. Zaujímavosťou tiež bola jeho rytmická sekcia, pretože nemal jedného bubeníka, ale hneď niekoľko – každý mal na krku iný bubon/bubny/činelky a celé to dokopy znelo neuveriteľne dobre. Nakoniec, všetci jeho hudobníci hrali s nástrojmi na krku a hýbali sa. Naozaj zaujímavé predstavenie a to ani nemusíte byť fanúšikom Byrnovej muziky. A zaznelo dokonca i Burning Down the House!
Dalo sa tušiť, že s najmegalomanskejšou show príde headliner soboty – Beyoncé. Tak sa aj stalo. Keď začal obrovský žltý orchester – či skôr dychovka – hrať Crazy in Love, bolo jasné, že toto nebude žiadny minimalizmus. 😀 Jej pesničky si za normálnych okolností doma nepustím, no jedno sa jej musí nechať – showbiz zjedla na posedenie! A už dávno. Nevraviac o tom, že je technicky jedna z najlepších speváčok súčasnosti. Po jej boku sa na koncerte predstavil i jej manžel Jay-Z, aj ex-kolegyne z Destiny’s Child.
NEDEĽA (15. 4. 2018)
Nedeľný stream začínal po polnoci a keďže pondelok bol pre mňa pracovný deň, stihol som toho naozaj málo. Treba však povedať, že zostava na záver festivalu bola z trojice dní najmenej atraktívna.
Stihli ma zaujať dve mená – Ibeyi a Nothing But Thieves. Za tým prvým sa skrývajú dve Francúzky (dvojičky), ktoré ako duo tvoria pomerne experimentálne R&B. Druhý názov registrujem už dávnejšie, ale nikdy som mu nejako nevenoval väčšiu pozornosť. Ide o anglickú rockovú kapelu, ktorá má na konte dva veľké albumy a v čele výborne spievajúceho Conora Masona. Päťka odohrala asi najtvrdší koncert na tohtoročnej Coachelle (aspoň z toho, čo som videl) a spravila na mňa naozaj dobrý dojem.
Suma sumárum, objavil som v tomto ročníku asi menej zaujímavých mien než po minulé roky, no tento megafestival si určite rád pozriem aj nabudúce. A raz by nebolo zlé vidieť ho aj naživo, nie iba online… 🙂
Prečítajte si aj minulé články na mojom blogu…
————————————————————————–
Sledujte všetky naše stránky:
Oficiálna webová stránka Poetry In Telegrams – our official website
FB stránka Poetry In Telegrams – our Facebook
Ako získať CD Poetry In Telegrams – how to order our CDs
Bandcamp Poetry In Telegrams – our Bandcamp, MP3, CDs
Musicglue Poetry In Telegrams – our e-shop: CDs, badges
YouTube-kanál Poetry In Telegrams – our videos
Twitter Poetry In Telegrams – our Twitter
Blog Poetry In Telegrams – our blog
Bandzone Poetry In Telegrams – our Bandzone
Johny Štefeček, POETRY IN TELEGRAMS 