G3 (Satriani, Petrucci & Roth), Bratislava (#222)

Slávny projekt G3 prišiel na Slovensko a my sme boli pri tom… 🙂

Koncert začal presne a od 20:00 hod. sme mohli na pódiu sledovať prvého účinkujúceho. Uli Jon Roth so sprievodnou kapelou zahral cca 40 minútový set a ťažil z odkazu skupiny, v ktorej sa preslávil – Scorpions (GER). Kto miluje neoklasický metal a gitaristov ako Yngwie Malmsteen, prišiel si na svoje. Škoda len prehnane ostrého zvuku, kvôli ktorému som musel siahnuť po earplugs Alpine. 🙂

Po krátkej prestávke prišla na scénu ďalšia hviezda – John Petrucci, gitarista legendárnych Dream Theater (USA). Z domovskej formácie si požičal i bubeníka (Mike Mangini) a spolu s hosťujúcim basgitaristom v triu odohrali spolu šesť piesní. Začali coverom Wrath of Amazons a skončili songom Glasgow Kiss. Z trojice legiend mi je Petrucci svojou hrou a zvukom asi najbližší, no koncert Dream Theater som si užil omnoho viac.

Joe Satriani

Joe Satriani rozbehol svoju show skladbou Energy a na 61 ročného pána jej mal naozaj na rozdávanie. 🙂 Musím sa priznať, že dlho som celkom nechápal jeho popularitu, ale tento koncert ukázal mnoho pozitív – brilantnú techniku, výborne vystavané songy, pestrosť. Joe vie prostredníctvom svojej gitary vyspievať celé príbehy – a nie hocijaké! Počas večera zaznela aj slávna Satch Boogie (inak asi prvá pieseň, ktorú som od Satrianiho počul), Cherry Blossoms, Cataclysmic či Summer Song. Neodpustím si však opäť poznámku k zvuku – znovu bol veľmi ostrý a bez ochrany sluchu by som asi musel po chvíli odísť. A ešte jednu vec som si uvedomil – na žiadnom inom koncerte ma tak neoslepovali lesklé povrchy gitár – tuším tie “satin finish” majú svoj zmysel. 🙂

G3 Jam (iPhone photo)

Úplné finále patrilo – ako vždy – spoločnému jamu. Ulimu doviezli jeho Blackstar stack, Johnovi Mesa Boogie a mohlo sa začať. Postupne zazneli Highway Star (Deep Purple), All Along the Watchtower (Bob Dylan) a Immigrant Song (Led Zeppelin). To už sa nám podarilo dostať zo zóny na sedenie do priestoru pod pódiom a tak sme si posledné chvíle užili v bezprostrednej blízkosti G3. Každopádne bolo dobré byť 21. marca 2018 v Inchebe, len ma trochu mrzí, že každý koncert, ktorý som v poslednej dobe navštívil, mal problematický zvuk. Takže opäť – zlatý Devin Townsend a jeho zvukári! 😀