Krátky report z festivalu Colours Of Ostrava

Pochodil som už skoro všetky festivaly v širšom okolí, ale Colours Of Ostrava pre mňa nikdy nepriniesol dostatočné lákadlá a tak som mu dlho odolával. Tento rok sa to zmenilo…

Bjork_COO

Björk (foto: Pau)

Tohtoročný lineup ma konečne presvedčil. 🙂 Ako prvých vo štvrtok stíham Michala Hrůzu s kapelou a slovenských Longital. Bol som zvedavý najmä na Dana a Shinu, posilnených bicími Mariána Slávku. Bubny určite neboli zlý ťah – skladby Longitalu získali novú dynamiku a kapela sa nemusí báť ani veľkých pódií. O 20:00 hod. prichádza na scénu prvý headliner, kvôli ktorému som prišiel – islandská speváčka Björk. Sme v druhom rade pod pódiom Českej spořitelny a úvodné piesne so sláčikovým orchestrom znejú výborne. Podobne ako na Pohode, aj tu má Björk na sebe masku. Spevácky nie je čo vytknúť, ale skladby, v ktorých sa pridáva elektronika nám pri pódiu začínajú trochu trhať uši a tak ideme do väčšej vzdialenosti. Dochádza nakoniec aj na moje obľúbené Unravel, Possibly Maybe či Army Of Me. Napriek pozitívam sa chvíľami dostaví nuda – niektoré skladby by som skrátil, iné vymenil (to je, samozrejme, subjektívne) a viac vzruchu na pódiu by mi tiež neprekážalo…

St_Vincent_COO

St. Vincent (foto: Pau)

Piatok pre nás začína Xindlom X – vypočujeme jeho Anděla a ideme ďalej. Už z diaľky nás zaujal zvuk z Drive Stejdžu, kde hrali Dirty Blondes. Slušné nasadenie a speváčka s dobrým rockovým hlasom, ale akosi nič viac. Po krátkom zaswingovaní si s Melody Boys v stane (Europe Stage), odchádzame na koncert Muchy. Provokatívne texty, ale nie som si istý, či by i bez nich bola skupina taká populárna. Na rade sú Bratři Ebenové, avšak na ich koncert bola potrebná akási čudesná rezervácia, takže máme smolu. Atmosféru piesní J. Gonzáleza zabilo množstvo migrujúcich ľudí v okolí stejdžu a tak radšej ideme pozrieť Katarziu, ďalšie slovenské meno na COO. Nebol to zlý ťah, lebo konečne stretávame nejakých známych – Dana a Shinu (Longital), Martina Chrobáka (časopis Nový Populár) a Juraja Kušnierika (.týždeň). Slováci tu svorne fandia slovenskej pesničkárke. 🙂 Pre mňa je asi stále najsilnejší jej song Paranoje. Katarziu strieda Kasabian. Ja osobne som im nikdy neprišiel na chuť a môj pocit sa nemení ani po ich piatkovom koncerte. Sebavedomia majú na rozdávanie, ale nedýcha mi z nich žiadna emócia. Po ich sete už odchádzame chytiť miesto na St. Vincent. Speváčka začína svoju show o 23:30 hod. a nikoho nenecháva na pochybách, prečo sa z nej za posledné obdobie stala taká hviezda. Najlepší koncert festivalu po všetkých stránkach! Annie hrá na gitare, spieva, tancuje, pózuje a všetko jej ide fantasticky. Na novom albume sa vydala trochu iným smerom, ako by som chcel, ale treba povedať, že naživo všetky songy fungujú výborne. Privítal by som viac piesní zo Strange Mercy, ale predsa len propaguje najmä novinku. 🙂 OK, vrchol festivalu je za nami, no utekáme ešte pozrieť legendy Swans. Ich apokalyptické skladby a zvukové steny nás po hravom koncerte St. Vincent trochu schladili, ale jedna paralela tu predsa je: Annie Clark im na albume To Be Kind naspievala vokály. 🙂

Sobota sa nám zdala dosť hluchá a zostávať na nedeľu kvôli 2-3 kapelám sa nám už, najmä pri týchto teplotách, nechcelo. Každopádne, neľutujem, že sme sem na dva dni vyrazili. Nabudúce však zvolíme iné ubytovanie, lebo 16 km od miesta festivalu nie je až tak málo… 😀

 

Oficiálna webová stránka Poetry In Telegrams

FB stránka Poetry In Telegrams

Reklamy

Komentáre sú uzavreté.